O čo išlo? Markíza, vo svojej neschopnosti robiť skutočnú investigatívu, s použitím thrillerovej terminológie „vystriehla“ a „prichytila“ Poliaka, ktorý z chladiarenského (!) kamióna prekladal do slovenskej chladiarenskej (klimatizovanej?) dodávky štandardne zabalené chladené mäso, ku ktorému mal vodič (podľa jeho suverénnej reakcie) všetky potrebné doklady. Nasleduje naivný pokus reportéra vyžiadať si od vodiča doklady, na čo on samozrejme reaguje: „A načo by som ti ich mal ukazovať?“ A thriller sa končí Poliakovým víťazným gestom „Dziekuje bardzo, čau!“
Keďže Markíza vyznela ako trpáčik, prizvala si posily, ťažkú váhu, Jozefa Bíreša, ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Ten však v tomto trápnom predstavení pokračuje: „Toto mäso naozaj nie je v poriadku. Je zdravotné riziko nakazenia či už mikrobiálneho pôvodu, či už salmonely, e-coli, môže byť mäso pokazené, prebiehajú tam procesy hniloby.“
Chápete? Bíreš na diaľku vie, že v tom mäse prebiehajú procesy hniloby! Bez rozboru. Je prorok, alebo sám to mäso predáva? Ako inak môže vedieť, aké procesy v ňom prebiehajú?
Ale dosť bolo srandy. Po stretnutí poľského premiéra Tuska s Ficom na Javorine v marci 2013 akoby „škandály“ s poľskými potravinami ustali. Až v poslednej dobe som zaregistroval dva. Žeby zas odvaha usopleného šarvanca (slovenská strana), ktorý hodí kameň, keď sa sused nedíva (Tusk už je v Bruseli) a zdrhne?
Už ma to fakt nebaví. Títo naši drístači z nás robia „blbečkov“ a my poslušne prikyvujeme – noo fakt, tí Poliaci sú ale riadni humusáci...
Ale aká je pravda? Pozor! STOJÍ TO ZA TO!
Ako vyzerá najnovší Svetový index potravinovej bezpečnosti? Každý rok je na základe analýzy 28 činiteľov v 109 krajinách sveta posudzovaná cenová dostupnosť potravín, ich celková dostupnosť, KVALITA a BEZPEČNOSŤ. Rebríček využíva údaje OSN, MMF, FAO, WHO a Svetovej banky. Je voľne dostupný.
Dotknem sa len najcitlivejšej témy – kvality a bezpečnosti potravín.
Prvé tri miesta na svete – Portugalsko, Francúzsko, USA. Naše hrdé, bírešovsky kóšer Slovensko sa nachádza na 44. mieste. V pohode? Nuž možno, pokiaľ si nevšimneme, že pred nami sú Saudská Arábia, Venezuela, Kostarika, Turecko, Uruguaj, Čína, a už skoro v nedohľadne (fakt ďaleko pred nami) Malajzia, Bielorusko, Rumunsko, Mexiko, Rusko... Tesne sme v kvalite potravín predstihli také „vyspelé“ krajiny, ako sú Kazachstan, Srbsko, Tunisko, Ukrajina...
Naši milí susedia Maďari sa vyvaľujú na 32. mieste a „humusákom“ Poliakom patrí napodiv 27. miesto. Tesne na dosah majú Švajčiarsko...
Je dobré ešte zmieniť, že všetky krajiny, ktoré sa v tom „plácajú“ s nami, mali za posledné štyri roky pozitívny trend v snahe o kvalitnejšie potraviny, len Slovensko si pohoršilo. Áno, v kategórii zmeny k lepšiemu sa nachádzame na „ušmudlanom“, salmonelovom, hnilobnom 90. mieste.
Doplním, že v rámci Európy (posudzovaných je 26 krajín) zaujímame 23. miesto. Za nami sú Srbsko (povojnové), Ukrajina (vojnová) a Bulharsko.
Takže čo sa to tu deje? Prečo nám nahovárajú, že naše zlodejsky predražené humusácke, kostarickotuniskoukrajinské potraviny sú lepšie, než oveľa kvalitnejšie, bezpečnejšie a podstatne lacnejšie poľské potraviny? Veríte Bírešovi, Jahnátkovi, Ficovi a tým, ktorí ich platia? Ja nie. Dziekuje bardzo. Čau!
