Uvarí sa agrosektor s pomocou STV? (Kupujte draho, hlavne, že naše)

Autor: Julius Eckhardt | 22.2.2012 o 20:20 | (upravené 28.7.2015 o 21:35) Karma článku: 11,68 | Prečítané:  913x

Správy STV sa takmer denne zaskvejú komentármi svedčiacimi o ťažkom amaterizme redaktorov. V utorok sa napr. objavila reportáž o podiele potravín slovenskej produkcie v našej obchodnej sieti.

 

Komentár znel: „Slovensko zrejme o pár rokov nebude schopné uživiť svojich obyvateľov. Nevyrobí si totiž dostatok potravín. Vyplýva to z analýz Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Slovensko nedokáže vypestovať ani polovicu toho, čo spotrebuje. Sme na tom najhoršie v celej EÚ." Nemecko vraj zásobuje z vlastnej produkcie až 94% spotreby, Poľsko 85%, Česko 72%, Slovensko len 45%.

Ak nás Slovensko nebude schopné uživiť, čo s nami bude? Asi pomrieme, čo iné? Ak teraz kupujeme len 45% potravín domácej produkcie, tak sme už viac ako napoly mŕtvi, no nie? Ak ma niekto ohrozuje na zdraví, tak nie zahraničné potraviny, ale takéto slaboduché komentáre, ktoré možno splnia účel - sledovanosť, ale stojí tento cieľ za cenu, ktorú my, diváci zaň platíme? Musíme denne počúvať aj z verejnoprávnej televízie ničím nepodložené hysterické nezmysly?

Neviem, ako vás, ale mňa Slovensko neživí. Živím sa sám. A neznamená to, že si všetko od petržlenu až po sviečkovú či cukrovinky vypestujem a vyrobím sám.

Štát nemá za úlohu nás kŕmiť vlastnými potravinami. Má vytvoriť vhodné prostredie, v ktorom pestovatelia a výrobcovia fungujú.

V amatérskom komentovaní nezaostávali za STV ani príslušní funkcionári jednotlivých zainteresovaných organizácií.

Milan Semančík, SPPK: „Už viackrát sa potvrdilo, že dovozy sú lacné len dovtedy, kým majú na trhu primeranú konkurenciu v podobe domácej produkcie." Čože je to za perla ducha? Azda si tento pán nevšimol, že už sme nejaký ten rok v spoločnom priestore EÚ, ktorý umožňuje voľný pohyb tovarov a služieb? Je predsa jedno, či naši obchodníci nakupujú u nás či v zahraničí, v konečnom dôsledku je to rozhodnutie domáceho spotrebiteľa. A tak je to správne.

Povol Konštiak, ZOCR: „V Poľsku je situácia iná, sú na trhu tisíce drobných roľníkov." Ďalšia perla. Akú logiku má tvrdenie, že efektívnejšie sa produkuje na tisícoch malých polí než na desiatkach veľkých? Podľa mňa je rozdiel v mentalite a tradícii. Našu hrdosť na pôdu nám úspešne za 40 rokov vymlátili z hláv komunisti. Namiesto nej nás naučili ukradnúť všetko, čo nie je privarené a niekedy aj to, čo je. Poliaci aj za komunistov neprestali hospodáriť na svojom. Je to v podstatnej miere zásluha katolíckej cirkvi a viery malých roľníkov, ktorá im dávala silu. Komunisti v Poľsku napriek nekonečnej „kreativite" nedokázali túto silu zlomiť. Dnes poľskí roľníci fungujú moderne a efektívne, výsledkom sú kvalita a ceny. (Takmer 80% produkcie potravín, za 14,5 mld eur, Poľsko vyváža do EÚ.) My namiesto úcty a pokory dokážeme dodnes Poliakom nadávať do špekulantov a vekslákov a namiesto toho, aby sme sa od nich poučili, zobrali svoj osud do vlastných rúk, berieme podporu a pozeráme z okna. Je to naša typická slovenská malosť a závisť.

Ľubomír Drahovský, agentúra pre prieskum trhu Terno: „Tie potraviny sa tam dokážu vyrábať lacnejšie, pretože tie trhy sú násobne väčšie. ... je tam iná daň z pridanej hodnoty." Ďalší „expert", čo si nevšimol voľný trh EÚ. Už nemáme veľké a malé trhy. Máme jeden obrovský trh! A DPH? Tovar sa predsa v zahraničí vo veľkom nakupuje bez DPH. Cudzie potraviny sú napriek tomu podstatne lacnejšie.

Jednoduchý príklad za všetky: nožík sa mi vo vrecku otvára, keď si predstavím, že napr. slovenskú minerálku, ktorá tiekla kedysi do potoka, každý si mohol zadarmo nabrať, koľko chcel, sprivatizovali (napriek miliardovej hodnote za zlomok trhovej ceny) mečiarovci. Hoci si jej „výroba" vyžaduje minimálne náklady (tečie sama zo skaly a mala by patriť všetkým), musíme za ňu zaplatiť často dvakrát toľko, čo za porovnateľnú českú minerálku.

Za tým všetkým vnímam staré štruktúry v agrosektore, ktoré si s chuťou raz za čas posťažujú, že príčinou všetkého nášho trápenia sú nepodarení zákazníci, ktorí si vyberajú lacnejšie (a často kvalitnejšie) zahraničné výrobky a nemajú dosť národnej hrdosti (rozumej hlúposti) kupovať predražené slovenské produkty (v propagande sme boli vždy dobrí). Môže sa napokon stať, že náš agrosektor skončí ako žaba vo vode, ktorej teplota pomaly stúpa, žaba si nič nevšíma, až sa napokon zaživa uvarí...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?