Balada o očích voličových (Těžká hodina)

Autor: Julius Eckhardt | 14.2.2012 o 19:51 | (upravené 15.2.2012 o 15:04) Karma článku: 7,64 | Prečítané:  341x

… V tu chvíli Antonín, volič rozespaný, poznal za těch dvacet roků levicové strany, v nichž oči mu mydlili: „jen hlasuj a čuš!“ a poznav, že nestačí to muži, by žil on jak muž, zakřičel nesmírně nad nocí, nad světem vším: "Soudruzi, voliči levicoví,slepý jsem, - nevidím!" ... to jsi ty, voliči, vyrostlý nad země tvé střepy, který se kolem sebe díváš, ač sám jsi jak slepý.

Ospravedlňujem sa čelnému predstaviteľovi proletárskeho poetizmu Jiřímu Wolkerovi, že som si požičal kúštik jeho diela a trošku ho "vylepšil". Jeho balada sa totiž (ako každá solídna balada) končí tragicky. My však prinášame vôbec prvú baladu s prvkami optimizmu. Hovorí o tom, ako začal precitať jeden ľavicový volič v ťažkú hodinu. K radostnej balade ma inšpiroval posledný prieskum agentúry Focus, ktorý hovorí o poklese preferencií strany Smer o 5%.

Pozrime sa, na minulé roky očami ľavicového voliča. Odkiaľ sa v našich končinách vzal ľavicový volič? Samozrejme my sme v tom nevinne. Importovali nám ho sem násilne v štyridsiatom ôsmom Česi, ktorým sa nikdy veľmi robiť nechcelo. Nasledovali roky, keď sme sa však sami na vedeckých dôkazoch presvedčili, že ľavica objavila perpetum mobile, že to funguje!

Postupne do jedinej správnej strany vstúpilo asi 700 000 našich spoluobčanov, z ktorých tí najtalentovaneší (asi 80 000) sa stali členmi elitnej ŠTB. Keď si predstavíme, že každý splodil nejakého potomka, vysvetlil mu, ako to perpetum mobile funguje, mali sme tu takmer polovicu obyvateľov nevšedných schopností.
Ľavicový politik aj jeho volič má vlastnosť, že sa príliš netrápi politologickým škatuľkovaním. Ide jednoducho tam, kde to viac hodí. Viac preferencií, sľubov, odvážnych pohľadov, hrdinských gest. Potom si ho síce pohadzujú zavedené európske strany, ale to sa utrasie. Ich chyba, nevedia, o čo prichádzajú.

Našťastie ľavicové myslenie uchránilo ľavicového voliča od šoku v osemdesiatom deviatom,
takže si tento čudný rok vôbec nevšimol. Ale aj tak neostal sám. Objavil sa záchranca s preukazom SZM, nejcennejšími (sovietskymi) certifikátmi a svalmi zocelenými boxom. Kto si dnes spomenie, čo všetko musel vymyslieť, aby vyhovel náročnému ľavicovému voličovi? Najprv bol absolútnym zástancom čs. federácie. Práve on obohatil učebnice o výrok: „Tých Čechov do federácie dokopem!“ Neskôr sa zdalo, že volič mení priority, tak prišiel rovno s piatimi modelmi usporiadania spoločného štátu. Onedlho sa stal otcom národa, keď dokázal bez referenda rozdeliť štát. Vyzreli sme na tých Čechov. Ostali im len bezcenné malé podniky. Nám však istoty – národný poklad: zbrojársky priemysel, bratská maďarská menšina a nezlomná rómska komunita.

Otca národa čakali ďalšie nástrahy. Pre objektívnosť treba povedať, že nebol až tak úplne sám, pomáhal mu aj jeden starý ujo a spomínaná elita. Musel tiež napr. zorganizovať Noc dlhých nožov, vyčistiť Radu pre STV a rozhlas, generálnu prokuratúru, NKÚ, FNM, vytvoriť kapitálotvornú vrstvu podnikateľov, (odkiaľ by sa inak vzal kapitál?), tých najskôr zadlžiť, potom oddlžiť, medzitým upratať nepodarené decko nepodareného prezidenta, otravných svedkov, postrašiť katolíkov, mariť referendá, udeliť si amnestie, odrážať demarše, odolávať náporu dôchodcov, čo nosili igelitky s miliónmi, pritom ešte brániť rodnú hrudu - stred Európy v Ladomerskej Vieske, ktorú nám chcel Brusel všelijakými intrigami vydrapiť pod zámienkou začlenenia do EÚ. Povedzte sami, nie je to dosť aj na koňa?

Nečudo, že v takých dobrých rukách náš ľavicový volič stratil ostražitosť a v deväťdesiatom ôsmom neprišiel k urnám. Myslel si, že aj to otec národa zmákne zaňho. A veru, triedny nepriateľ nespí. Nastalo osem rokov temna. Vzali nám stred Európy, nanútili cudzie peniaze, aproximáciu práva, začali násilím čistiť rieky a vzduch, zabránili nám chodiť na základnú vojenskú službu, znížili našu rodnú kriminalitu, úroky aj nezamestnanosť, dovliekli cudzích investorov, ktorým nerozumieme...

Ešte šťastie, že ľavicový volič má šťastie. Otec národa mu zanechal... syna národa!
Po ôsmich rokoch temna vyšlo slnko! Ľavica pookriala. Ani na chvíľu sa nemusí náš volič strachovať. Syn národa bojoval aj zaňho. Tiež to nemal ľahké. Musel odrážať útoky zahraničných tajných služieb, napr. kazašskej, írskej (čo bezohľadne našla našu výbušninu), maďarskej na zápase v Dunajskej Strede. Niektorí útočníci sa zamaskovali napr. za maďarkú
študentku Hedvigu, pankáča v Devínskej Novej Vsi, rómske deti v Košiciach či demonštrantov pri návšteve čínskeho červeného brata a buď priamo útočili na štátnu políciu, alebo sa ju aspoň snažili zdiskreditovať.

Ale zato náš syn národa už stihol hnusných imperialistických neprajníkov pripraviť o peniaze. Zatiaľ sa tvári, že to raz splatí, ale práve v tom je tá finta. Za osem rokov temna syn národa nespal. Bol sa školiť tu i tam, šikovní Gréci ho naučili, ako sa to robí. Vezmeš úver, tváriš sa 30 rokov, že v poho, a potom jednoducho povieš, že ľudia si zaslúžia istoty a im neostane nič iné, len odpustiť 90% dlhu. To je rozdiel medzi tým, čo nám tu predvádza pravica (samé škrtenie) a poctivou ľavicovou politikou!

No povedzte, nesvedčí to o nesmiernej bystrosti ľavicového voliča, že napriek toľkým úspechom vodcov ľavice je schopný sebakritiky, uznáva, že mohol byť doteraz slepý a pokúša sa vstúpiť na neprebádanú pôdu nových riešení?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?